BRATISLAVA – Vyštudoval univerzity v zahraničí, pracoval ako investičný bankár v Londýne, v súčasnosti kandiduje do parlamentu ako číslo 18 za stranu #SIEŤ. Aké riešenia ponúka ekonóm Robert Auxt?
Narodil som sa 6. marca 1985 v Krompachoch, ale väčšinu svojej mladosti som prežil v Košiciach a Margecanoch. Ukončil som postgraduálne štúdium na London School of Economics v odbore účtovníctvo a právo, University College London v odbore biznis a ekonómia, Uniwersytet Jagiellonski v odbore európske štúdiá a počas svojej profesionálnej kariéry som taktiež absolvoval Advanced Leadearship Programme na University of Cambridge – Judge Business School. Po štúdiu som pracoval ako investičný bankár v Londýne. Po návrate na Slovensko som pôsobil ako referent a neskôr ako riaditeľ odboru na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Zastupoval som Slovensko v Európskej investičnej banke a pri Európskom mechanizme pre stabilitu v Luxemburgu. Neskôr som pôsobil v dozornej rade Slovenského záručného a rozvojového fondu a ako štatutár v Slovenskej rozvojovej banke Asset Management a.s. Od februára 2015 pôsobím ako vedúci pracovnej skupiny Národné hospodárstvo v strane #Sieť. V minulosti som nepôsobil v žiadnom politickom hnutí alebo strane. Som ženatý, s manželkou Lenkou a mám dcérku Elizabeth. Momentálne žijeme striedavo v Bratislave a Prešove.
Ako ste sa dostali do Siete a prečo práve Sieť?
Oslovil ma priamo Rado Procházka, mal na mňa referencie od ľudí finančného a hospodárskeho sektora, páčil sa mu aj systémový projekt Slovak Investment Holding na využívanie eurofondov vo forme návratnej pomoci (oproti tradičnému grantovému systému) pri ktorého vzniku som bol a za krátky čas ukázal, že opatrenia sa dajú robiť aj systémové a v prospech efektívnej štátnej správy, ktorá na konci dňa slúži ľudom. Sieť preto lebo Rado Procházka je chlapík na správnom mieste a vie čo chce a ako to dosiahnuť.
Prečo niekto z bankovníctva odíde robiť pre štátnu sféru a na kandidačnej listine si neuvádza žiadne tituly?
V banke som mal slušný plat, potrebné zázemie a sľubne rozbehnutú kariéru. Problém bol v tom, že po deviatich rokoch v zahraničí sa človek rozhoduje, či ostane vonku, alebo sa vráti domov a založí si rodinu. Môj problém bol, že som jednoducho nebol šťastný a v určitom momente to prestalo byť o peniazoch a prestíži. Na druhej strane som si chcel vyskúšať aj niečo iné a téma finančnej krízy mi bola blízka, keďže som sa jej venoval počas môjho štúdia. Šudoval som na London School of Economics, z ktorej mám titul MSc vo finančnom práve a účtovníctve. Taktiež mám magisterský titul z ekonómie z University College London. Počas mojej profesionálnej kariéry som absolvoval Advanced Leadership Programme na University of Cambridge – Judge Business School. Kompletný profil uvádzam na mojej osobnej stránke. Tituly si nepíšem, lebo kandidujem ako občan a nie ako akademik.
Vie človek s takýmto pozadím pochopiť bežné problémy ľudí?
Myslím, že posledný rok som sa naučil väčšej pokore. Väčšinu svojho času trávim mimo Bratislavy, keďže často chodím do hladových dolín na rodnom Spiši. Len za posledných pár mesiacov som pochodil prakticky všetky okresy na východnom Slovensku. Stretávam sa so stovkami bežných a ťažko pracujúcich ľudí, ale aj s takými, čo by radi pracovali.
Čo navrhujete ako riešenie pre tieto chudobné regióny?
V prvom rade treba zabezpečiť, aby chudobné regióny mali adekvátnu infraštruktúru nie len vo forme diaľnice alebo rýchlostnej cesty, ale aj „samozrejmé“ veci ako sú miestne cesty, vodovod či kanál. Juh a východ Slovenska sa vyľudňuje. Mnohí odchádzajú za prácou a výsledkom sú rozbité rodiny. Na vidieku niekedy ani nestretnete človeka v produktívnom veku. Produkcia potravín, lesníctvo a tradičné remeslá upadajú. Infraštruktúra v obciach je často kritická a cesty druhej triedy sú v dezolátnom stave. Vysoká nezamestnanosť zase plodí chudobu, beznádej a kriminalitu.
Je teda na čase realizovať konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu hladovým dolinám a regiónom s vysokou nezamestnanosťou. Vieme to dosiahnuť prostredníctvom regionálnych ekonomických zón, ktoré by boli vytvorené v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Našou stratégiou je zavedenie špeciálnych daňových pravidiel pre tieto regióny pre Slovákov a nie len pre nadnárodné korporácie. Na vidieku pomôžeme remeselníkom a farmárom zásadným zvýšením paušálnych výdavkov. Poctivé remeslá a práca s pôdou zamestná tisíce ľudí. Taktiež budeme presadzovať zníženie odvodového zaťaženia o 500 eur na každého zamestnanca a SZČO. Takto zastavíme likvidáciu živnostníkov v regiónoch.
Takže si myslíte že hlavným ekonomickým problémom sú dane a odvody?
Samozrejme je toho viacej. Od vymožiteľnosti práva ktoré je asi najhoršie v rámci OECD, až po neskutočnú byrokraciu. Napríklad slovenský podnikateľ je vystavený vyše 1200 zákonom, vyhlášok a nariadení, taktiež netreba zabudnúť ma 4566 možných informačných povinností. Celkovo podnikateľov táto administratívna záťaž stojí 2,6 mld. EUR ročne, čo je viac, ako štát vyberie na daniach od právnických osôb (cca. 2,4 mld. EUR). Samozrejme ak to malý slovenský podnikateľ aj prežije tak štát mu veľmi rád zadrží DPH a keď je v strate tak aj tak musí platiť daň zo straty, ale povinnú zdravotnú službu. Presne toto sú veci čo chceme zmeniť. Zrušíme daň zo straty a zjednodušíme podnikateľské prostredie a tým naštartujeme ekonomiku a hlavne rast reálnych miezd. Na konci dňa si musíme uvedomiť že Slovensko má dnes horšiu kúpyschopnosť obyvateľstva ako Estónsko, Čile, Česko, Poľsko či dokonca v Turecku.
Kde na tieto opatrenia zoberiete peniaze?
Pozrime sa na výber DPH, alebo tzv. daňovú medzeru na DPH. V roku 2014 táto medzera predstavovala hodnotu približne 30% z potenciálnej DPH. V nominálnom vyjadrení tento rozdiel zodpovedá 2,5 mld. eur, čo predstavuje 2,8% HDP. Porovnanie voči priemernej úrovni v EÚ naďalej ukazuje na obrovský priestor na zníženie medzery DPH na priemernú úroveň v EÚ. Ak by tomu bolo tak by to znamenalo dodatočné príjmy do štátnej kasy vo výške cca. 0,8 mld. eur (1,1% HDP). Najlepším spôsobom ako eliminovať tento výpadok je zavedenie celoplošnej „koncovej DPH“, alebo tzv. reverse charge čo by bolo aj najlepším riešením. Teda prenos daňovej povinnosti na koncového spotrebiteľa (DPH by de facto fungovala ako daň z obratu). Samozrejme zavedenie tohto opatrenia by si vyžadovalo zmenu legislatívy EU – konkrétne tzv. VAT directive, čo je dnes veľmi komplikované.
Čo je ešte podľa Vás kľúčové pre slovenské hospodárstvo?
Napríklad taká potravinová sebestačnosť je pre Slovensko kľúčová. Štát musí prestať podceňovať význam farmárov a vidieka. Dnes sme dospeli do štádia, keď nie sme potravinovo sebestační ani na 50%. Pred 25 rokmi sme boli v kľúčových komoditách sebestační a vedeli sme si ich doma dopestovať. Pred 25 rokmi sme nepoznali nezamestnanosť na vidieku, kde boli družstvá alebo menšie farmy a dnes je vidiek hlavne na východe a juhu Slovenska v úpadku. Väčšina ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve má veľakrát nad 50 rokov a pôda prestala byť pre nás prioritou. K drevu sa staviame ako k surovine, ktorú treba rýchlo vyviezť do zahraničia. Na Slovensku je ťažké nájsť pílu a nie to ešte malý závod na spracovanie dreva. Farmárom a lesníkom musíme nechať viac peňazí a odbremeniť ich od byrokracie. Takto vieme znovu zamestnať tisícky ľudí v poľnohospodárstve a lesníctve. Prinieslo by to prácu na vidiek na južnom a východnom Slovensku, kde momentálne žiadna automobilová investícia nehrozí. Slovensko by opäť začalo vyrábať svoje potraviny a spracovávať svoje drevo.
Myslíte si že Vaša strana a Vy osobne uspejete 5. marca?
O všetkom rozhodnú ľudia.
Foto: Robert Auxt