Domáce Politika Top

Kritika plánu na riešenie rómskej problematiky: Skončí v šuplíku

BRATISLAVA – Akčné plány na integráciu rómskej menšiny v celkovej sume vyše 340 miliónov eur, ktoré tento týždeň predstavila vláda, jasne definujú konkrétne opatrenia nutné na riešenie rómskych problémov. V relácii RTVS O päť minút 12 to dnes vyhlásil splnomocnenec pre rómske menšiny Ábel Ravasz. „ Akčné plány obsahujú konkrétne indikátory toho, čo sa bude meniť,“ povedal. Nesúhlasí s ním podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), podľa ktorej tieto plány neprinášajú reálne riešenia a opäť skončia v šuplíku. Podobný názor má aj poslanec Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár), ktorý je presvedčený, že vyčlenené peniaze sa opäť vyhodia do vzduchu alebo rozkradnú. Splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin tvrdí, že vláda aj teraz prijíma programy na zlepšenie situácie marginalizovaných skupín vrátane Rómov.

Všetci účastníci debaty sa zhodli, že prioritou je vzdelávanie rómskej mládeže, pričom dôraz treba klásť na predškolskú výchovu. Ravasz v tejto súvislosti povedal, že zákon o povinnej predškolskej dochádzke sa už pripravuje. „Obce musia vybudovať predškolské kapacity,“ zdôraznil s tým, že nachádzať by sa mali v blízkosti osád. Škôlky a jasle podľa neho pripravia deti na základné školy, „aby neboli posúvané do špeciálnych škôl“. Nicholsonová navrhuje pri osadách napríklad sieť komunitných centier, kde by boli aj škôlky a jasle pre najmenšie deti s matkami. Marcinčin považuje celodenné vzdelávanie rómskych detí za dôležité, upozornil však, že na to nie je dostatok zariadení. Krajniak ponúkol iné riešenie. „Deti musíme vytrhnúť z prostredia osád, aby mali šancu do života, preto presadzujeme internátne školy,“ vyhlásil.

Akčné plány okrem vzdelávania riešia aj bývanie, zamestnanosť či finančnú gramotnosť. Ravasz zdôraznil, že štát musí vytvoriť také podmienky, aby mohli starostovia tieto plány aj plniť. SaS podľa Nicholsonovej navrhuje prijatie zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý zadefinuje tieto spoločenstvá nie na etnickom ale na sociálnom základe, a „štát potom takto nasmeruje aj príslušné politiky“. Podpredsedníčka parlamentu navrhuje aj zavedenie špeciálnych bezhotovostných IP kariet pre Rómov, na ktoré by dostávali sociálne dávky, privítala by aj systém mikropôžičiek ako aj lepšie nastavenie dávok v hmotnej núdzi.

Krajniak by radikálne riešil nelegálne rómske obydlia, pričom ako alternatívu navrhuje kontajnerové bývanie. Sme rodina podľa neho podporuje aj zvýšenie policajnej prítomnosti v osadách, čo by zabránilo napríklad úžere. Riešenie rómskej otázky musí byť podľa Marcinčina komplexné. Zdôraznil, že Rómovia potrebujú pracovné miesta, pričom pripomenul, že na východe je lokálna ekonomika závislá od Rómov. Štát by sa podľa neho mal sústrediť aj na vytváranie sociálnych podnikov a svojpomocné budovanie obydlí, rozvíjať treba aj verejnoprospešné práce.