Domáce Komentáre a názory

Komentár Radoslava Štefančíka: Právo prednostnej jazdy treba politikom zrušiť

BRATISLAVA – Doprava v Bratislave bude v piatok paralyzovaná. Hlásia titulky novín a ľudia sa situácii prispôsobujú. Berú si dovolenky, náhradné či neplatené voľná. Lenže nie každý si môže vziať voľno v ktorýkoľvek deň, existujú predsa podniky, ktoré nie je možné len tak na pol či celý deň zatvoriť. Bratislavu teda čaká dopravný kolaps, nervozita vodičov a ak sa k tomu pridá letné počasie, možno aj kolapsy z vyčerpania.

Jediný druh cicavcov, ktorý sa tomu celému vyhne, sú vodiči sediaci vo vozidlách s právom  prednostnej jazdy. Teda záchranári, hasiči, policajti a okrem iného aj – politici a funkcionári v určitých štátnych úradoch. A práve v situácii, kedy hlavné mesto vďaka stretnutiu šéfov vlád členských štátov Európskej únie čaká dopravný kolaps, je namieste položiť si otázku, načo je vlastne politikom (a okrem politikov aj takému generálnemu prokurátorovi či šéfovi ústavného súdu alebo najvyššieho kontrolného úradu) právo prednostnej jazdy?

Odpoveď je jednoduchá. Ide o výsadu vládcov, panovníkov, miestodržiteľov. Robí z politikov nadľudí, akýsi druh, ktorý je nadradený ostatným. Ľuďom na ulici predsa treba dokázať ich menejcennosť.

Ak teda politici myslia úvahy o rovnosti úprimne (rovnosť je hlavná hodnota sociálnych demokratov), mali by sa po imunite vzdať aj práva na prednostnú jazdu. Argumentov je niekoľko, ale ten hlavný dominuje nad ostatnými. Právo prednostnej jazdy politikom nepatrí, pretože za dopravnú situáciu na cestách, vrátane hlavného mesta (ale trebárs aj Senca, Trenčína, Prešova, Žiliny či Košíc), sú zodpovední z veľkej časti práve oni.

Iste, mentálne pribrzdených vodičov, ktorých je v hlavnom meste i prímestských častiach požehnane, sa spoločnosť nikdy nezbaví. Ale títo vodiči tvoria len zanedbateľný zlomok z podielu zodpovednosti za stav premávky na slovenských cestách. Rovnako ani nehody sa na kritických úsekoch nestávajú každý deň, tak prečo potom musia ľudia z okolia veľkých miest a v prvom rade z okolia hlavného mesta trčať v zápchach každé ráno?

Odpoveď je jednoduchá. Pretože politici riešia všetko ostatné, len nie to, čo ľudia prioritne potrebujú. A ak predsa len idú riešiť veľké dopravné projekty, spravidla sa ťahajú niekoľko rokov a sú zvyčajne spojené so škandálmi z tunelovania verejných financií.

Najväčšia zodpovednosť za každodenné kolóny teda leží v rukách politikov. Či už miestnych,  regionálnych a v prípade hlavného mesta aj v rukách poslancov a ministrov.

Skutočne je na mieste otázka, prečo by sa mal v hodinovej kolóne s majákom na streche a zapnutou sirénou premávať minister dopravy? Veď on je v prvom rade za vzniknutú situáciu zodpovedný. Ak by musel každé ráno trčať v kolóne tak, ako desaťtisíce ľudí prepravujúcich sa či už vo vlastných vozidlách alebo v autobusoch a pravidelne volať svojmu nadriadenému, že opäť stojí na obchvate (a možno by sa v nej stretli obaja) a do práce bude meškať, zrejme by na vzniknutú situáciu reagoval nielen on, ale aj jeho šéf.

Ak by napríklad právo prednostnej jazdy poslanci či ministri nemali, zrejme by ľudia z ministerstva dopravy i financií mali jasnejší pohľad na otázku, či križovatku pri Triblavine postaviť s kolektormi alebo bez nich.

Právo politikov na prednostnú jazdu treba zrušiť tak, ako bola kedysi zrušená imunita poslancov parlamentu. Do civilizovanej spoločnosti nepatrí. V civilizovaných podmienkach sa totiž kolóny neriešia udeľovaním výsad pre vybraný okruh ľudí, ale skvalitňovaním podmienok na cestách. Stavbou nových ciest, mostov, skvalitňovaním verejnej dopravy vo veľkých mestách, investovaním do koľajovej dopravy. Ale určite nie tunelovaním, tunelovaním a ešte raz tunelovaním verejných financií.

Radoslav Štefančík, foto archív autora