Domáce Komentáre a názory

Komentár Radoslava Štefančíka: Ficovi princovia vypadávajú z kola

BRATISLAVA – Nielen závažné ochorenie Roberta Fica vyvolalo otázky o budúcom smerovaním zatiaľ preferenčne najväčšej politickej strany. Predseda vlády pôsobí viditeľne unavene, percentá idú smerom nadol, voličov mu preberajú nacionalisti zo SNS a extrémisti od Kotlebu. Ak to takto pôjde ďalej, Smer zopakuje osud HZDS. Aj Mečiarova zbojnícka skupina bola svojho času strana preferenčne mimoriadne silná, schopná vyhrávať nielen voľby parlamentné, ale aj regionálne i obecné.

Iste, Fico nie je Mečiar, netrpí takou mierou paranoje, medzinárodne je akceptovaný, ale v každom prípade čaká Smer pod jeho vedením postupný úpadok. V tejto súvislosti sa tak vynára otázka, kto by ho ako predsedu strany mohol nahradiť.

Priemerný volič Smeru totiž nie je typický sociálny demokrat, akých poznáme z krajín západnej Európy. V podmienkach Slovenska mu hodnoty ako náboženská sloboda, nezávislosť cirkvi od štátu alebo rovnosť homosexuálov veľa nepovedia. Skôr načúva na silné slová, ideálne namierené proti niekomu (raz proti Maďarom, Rómom, teraz sú v móde utečenci) prezentované človekom s mocnou autoritou, v dobrom formáte a na správnom mieste. Trebárs aj na poli.

Z tohto dôvodu nemôže Fica nahradiť nejaký intelektuál, musí to byť človek, ktorý vie ľudí poslať do čerta tak, že sa na ten výlet začnú tešiť. Ako pred časom s nápadom o istotách.

Dlho bol v Smere za prvého princa považovaný Robert Kaliňák. Na verejnosti populárny, voči novinárom ústretový a nielen postaršími dámami považovaný za fešáka. Dôverne sa vedel porozprávať tak so svojím straníckym kolegom, ako aj opozičným súperom a vždy sa tešil mimoriadnej podpore zo strany svojho straníckeho šéfa. Ideálne vlastnosti na to, aby, ak nie úplne, aspoň čiastočne nahradil prvého predsedu.

Lenže prišla kauza Bašternák a s ňou neohrabaná komunikačná stratégia Smeru. Namiesto jasného vyvodenia dôsledkov podľa vzoru bývalého predsedu parlamentu Pašku (neboli to síce Ficove povestné tri minúty, ale predsa), ľudia zo Smeru sa začali spoliehať skôr na stratégiu známu ešte z čias Mikuláša Dzurindu, inak povedané nechať kauzu vyhniť až do zabudnutia. Lenže opozícia prevzala iniciatívu a vzhľadom na jej neutíchajúcu aktivitu možno dnes s istotou vysloviť, že Robert Kaliňák je dnes politickou mŕtvolou. Hodiny mu už tikajú, len to nesmie vyzerať, že opozícia v jeho prípade zvíťazila.

Okrem Kaliňáka do úvahy ako nový predseda Smeru pripadal Richard Raši. Podobne ako Kaliňák ide o sympatického človeka, jeho negatívnou stránkou však je, že bol až úzko prepojený s Pavlom Paškom, donom slovenského zdravotníctva. A keďže ľudia zo Smeru už toho v zdravotníctve navyvádzali dosť, práve to mu môže v budúcnosti zlomiť väz. Navyše, v Košiciach si extrémne znepriatelil obyvateľov svojou parkovacou politikou, takže sa zdá, že aj tento celkom nádejný Ficov princ je z kola von.

Okrem týchto dvoch politikov sú ďalší z druhej, prípadne až z tretej ligy. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák môže byť dobrým diplomatom, ako politik sa však doteraz poriadne neprejavil. V Smere je navyše koncentrovaných niekoľko ideových a záujmových skupín, takže jeho neskúsenosť by Smeru preferenčne nepomohla.

Mohli by sme pokračovať ďalej. Petrovia Pellegrini i Kažimír vyzerajú v porovnaní s inými straníkmi ako z iného sveta, nemajú však povestný Ficov ťah na bránu.

Keďže Smer sa dlho nechcel prezentovať ako moderná sociálno-demokratická strana, ale skôr subjekt založený na popularite jedného človeka, výsledok sa už začal prejavovať. Má síce vo svojich radoch mnoho osobností, týmto však Fico akosi zabudol dať priestor na dostatočnú prezentáciu.

Smeru tak vďaka tejto politike možno predpovedať dva scenáre. Prvý na spôsob HDZS. Strana ostatne až do svojho konca vedená jedným človekom. A to aj potom, ako ju opustia nielen voliči, ale aj oligarchovia, ktorí si svojím parazitovaním zabezpečili pohodlný život nielen pre seba, ale aj pre svojich rodinných príslušníkov tretej či štvrtej generácie.

Druhý scenár sa môže podobať na osud SDKÚ. Až potom, ako bude jasné, že strana sa definitívne prepadá, Fico odstúpi a nahradí ho iný človek. Tento však, podobne ako Pavol Frešo v SDKÚ, bude skôr príťažou a stranu tak či tak potiahne smerom nadol.

Fico akosi zabudol, že z čela strany sa odchádza po prvom veľkom neúspechu. V jeho prípade tak mal odstúpiť po prezidentských voľbách. Ak politik s upadajúcou popularitou nevystihne ten správny moment, potiahne so sebou celú stranu. A to sa práve teraz deje so Smerom.

Radoslav Štefančík, foto archív autora