Domáce Komentáre a názory

Komentár Jána Baránka: O Mečiarových amnestiách

BRATISLAVA – Už som to včera (vo štvrtok) hovoril, na záver 6 a pol hodinového vysielania z pohrebu Michala Kováča v televízii, ale zopakujem to. Dostal som otázku, aký je odkaz Michala Kováča. Nie som schopný to zadefinovať. Nie kvôli Michalovi Kováčovi.

Nie som schopný to zadefinovať, pokiaľ nebudú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara. Dôvod je jednoduchý. Jeho odkaz je viazaný na vyšetrenie toho čo sa vtedy stalo, ale aj na trest. Amnestie boli vyhlásené pred 18. rokmi. 18 rokov žijeme v štáte, kde “niekto” môže beztrestne(sic!) uniesť syna najvyššiemu predstaviteľovi štátu. Toto však nie je demokracia, toto sú metódy junty. Navyše, ak žijeme s vedomím, že takéto niečo ostane nepotrestané v prípade najvyššieho ústavného činiteľa, čo tu, na Slovensku, vlastne potrestané môže byť!? Poviem Vám čo. Bežný občan. Právna istota na Slovensku je týmto zdegenerovaná na istotu právneho postihu len pre obyčajného občana a – právnej  nedotknuteľnosti pre ním volených zástupcov! Ak si pozorne prečítate predchádzajúcu vetu, pochopíte zvrátenosť samotnej podstaty týchto amnestií. Presne toto je však ich odkaz. Bez ohľadu na právne idiotizmy, ktoré zo seba vyprodukujú niektorí poslanci NR SR – predpokladám, že najmä za SMER a SNS, je z morálneho hľadiska nevyhnutné, aby amnestie boli zrušené. Nebudem sa tu oháňať profesorom Radbruchom, lebo nie som právnik, na to je lepší Kresák. Budem sa tu oháňať morálkou a zdravým rozumom.

Som presvedčený, že morálka je nad zákonom. Keby to tak nebolo, nebol by Norimberský proces. Som presvedčený, použitím zdravého rozumu sa nevyhnutne dopracujeme k tomu, čo je morálne (v našom kultúrnom priestore). Mečiarove amnestie nespĺňajú ani jedno toto kritérium. Ďalším dôvodom, prečo je potrebné ich zrušiť je, že majú deštrukčný potenciál a ich filozofia rozkladá štát od základov. Podobne, ako nacistická ideológia, aj duch týchto amnestií uprednostňuje špecifický (kriminálny?) záujem skupiny na úkor jednotlivca. Možno je to nevyhnutné v istých prípadoch(?). Ale tisícročia žijeme v kultúrach, kde naprieč nimi funguje lineárna závislosť “zločin a trest”. Ďalšou zhodnou črtou týchto amnestií a spomínaného nacizmu je, že túto lineárnu závislosť rušia a ostáva iba zločin. Bez trestu. Je potom jedno, či sa to volá “amnestia”, alebo “Norimberské zákony”. V obidvoch prípadoch sa bavíme o zločine bez trestu. Teda o legalizácii zločinu. Takto sme únos Kováča ml. a vraždu Remiáša povýšili na štátom odobrený, resp. tolerovaný akt. Pripomínam, že sa stále bavíme o dvoch zločinoch – únose a vražde!

Z môjho uhla pohľadu je dnes Slovensko stále štátom, ktorý legitimizoval, resp. toleruje zločin. Aby som bol presný, možný zločin. Je ešte stále istá šanca, že ak by sa amnestie zrušili, vyšetrilo by sa, že sa Kováč ml. „uniesol sám“ a Remiáš si „lajdácky namontoval do auta plynový pohon“, následkom čoho vybuchol. Aspoň takto sa nám to vtedy snažili “objasniť”.

Skúsim sa teraz vžiť do kože poslanca, ktorý ide hlasovať za zrušenie amnestií. Je niekoľko možností:

  1. Zahlasuje za ich zrušenie, resp. neplatnosť.
  2. Bude si musieť povedať, že napomôže tomu, aby sa zločin nevyšetril. Tu urobím menší myšlienkový experiment, ktorým chcem poukázať na absurdnosť týchto amnestií (využijem tu legitímnu možnosť uvažovať „a priori“): Takýto poslanec si bude musieť odpovedať aj na otázku, prečo napomáha tomu, aby sa zločin nevyšetril(?). Ak pokračujem v tejto jednoduchej logickej úvahe ďalej, všetky motivácie sú v tomto prípade zločinné. Lebo, aj keby vám povedal, že sa napr. len „hanbí zahlasovať za zrušenie amnestií“, v tomto myšlienkovom experimente je aj toto zločinná motivácia. Lebo zakrýva zločin. Čo si on dobre uvedomuje(?).

Poďme ďalej. V našom právnom systéme máme povinnosť oznámiť trestný čin. Tak mi potom napadá, či máme právo znemožniť vyšetrenie zločinu. Ako vidím, máme. Ak toto právo nazveme “amnestia”. Ale(!) – myslím si, že ak samotná amnestia je zločinom (lebo kryje zločin), prestáva byť amnestiou. Pokiaľ sa vám táto myšlienková konštrukcia zdá byť zložitá, nakreslite si ju. Z čoho mi vyplýva, že napomáhanie takémuto stavu je napomáhaním zločinu. Aby som to zo svojej strany uzavrel – poslanec, ktorý zahlasuje proti zrušeniu amnestií, z môjho uhla pohľadu napomáha zločinu. Ak vnímame samotnú snahu o zakrytie zločinu zločinnou. Z čoho mi ďalej vyplýva, že máme povinnosť to oznámiť –  sme totiž svedkami trestného činu. Z čoho mi ďalej vyplýva otázka – máme oznámiť trestný čin napomáhania nevyšetreniu zločinu – nezahlasovanie za zrušenie amnestií? Ako vidíte, milí priatelia, absurdnosť Mečiarových amnestií plodí absurdné závery. Pokiaľ tú absurdnosť dotiahneme do konca. Je to niečo podobné, ako keby nejaký idiot diktátor vyhlásil, že Zem je plochá a zakázal výrobu vesmírnych obežných družíc.

Chcel by som upozorniť všetkých hysterických internetových politológov, že toto nie je nejaký môj rozmar, ani boj proti Mečiarovi a pod. Toto je nevyhnutnosť pre právne istoty v štáte, v ktorom žijete. Lebo, opakujem, v tomto štáte v minulosti jeho najvyššiemu predstaviteľovi uniesli syna, následne bol zavraždený jeden zo svedkov, a tento štát nevyšetrenie tohto akceptuje! Aká je potom vaša právna istota? Načo vám je takýto štát? Na zločiny si postačíme sami, na tie nepotrebujeme ani parlament, ani vládu, ani štát. Nie. My potrebujeme parlament, vládu a štát na to, aby nás pred zločinmi chránili! Preto nevyšetrenie týchto udalostí nemôže ostať v učebniciach dejepisu tohto štátu. V týchto učebniciach musí byť napísane´, že „nakoniec sa tieto zločiny vyšetrili a boli potrestané.“

Milí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Ak zdieľate názor, že právny formalizmus je silnejší ako spravodlivosť, alebo, ak vás nebodaj niekto “nakriatol”, alebo ak ste iba blbí a teda nezahlasujete za zrušenie tohto anachronizmu gangsterstva na Slovensku, veľmi by ma potešilo, aj kvôli mojim deťom, a nakoniec aj kvôli Vašim deťom, aby ste čím skôr z toho parlamentu vypadli. Dobrovoľne. A ešte jedno – verte či nie, ale raz budete chodiť kvôli takémuto hlasovaniu po kanáloch. Lebo raz sa vás váš vnuk, alebo vnučka opýta – dedko, a ty si prečo tak chrapúnsky hlasoval, však tam sa stala vražda? Čo odpoviete? Lebo som bol idiot? Alebo – dal som sa kúpiť? Alebo – bol som nedovzdelaný zbabelec? Nie. Viem, čo urobíte. Pohľadáte si pršiplášť, natiahnete si gumové rukavice a – šup do najbližšieho kanála!

S úctou Ján Baránek.

17.10.2016:

Musel som si ešte sadnúť k tomuto textu – včera som si pozrel diskusiu k amnestiám na RTVS. Dvaja koaliční poslanci – Paška zo SNS a Číž zo SMER-u predviedli presne to, čo som od nich „očakával“. Festival úbohosti. Spomínať, že tu máme aj iné nevyriešené vraždy, ako Remiáša, napr. Duckého, je totiž absolútny  nezmysel. Na prípad Duckého predsa neboli „uvalené“ žiadne amnestie, ani nič podobné. Títo páni – zastupujúci časť koaličnej „obce“ predviedli iba to, čo sa od nich očakávalo. Hájiť ešte stále žijúcich aktérov kauzy. Bez ohľadu na spravodlivosť. Priatelia, nie som právnik, ale jedno viem. Právo má slúžiť spravodlivosti a nie naopak. Doteraz vládnuce garnitúry na Slovensku túto zvrátenosť však doviedli do ešte väčšej absurdity. Zamenili pozície. Za normálnych okolností predpokladáme, že štát je tu kvôli nám. Nie my pre štát. Možno sa pýtate, kedy v krátkej histórii Slovenka sa to otočilo – teda že my sme tu pre štát. Odpoveď je jednoduchá a pochmúrna – nikdy. Tento štát bol založený tak, aby my sme tu boli pre neho, nie on pre nás. Ľudovít XIV údajne povedal – „Štát som ja…“ Odvtedy prešlo viac ako 300 rokov. Uvedomte si jednu zásadnú zmenu – dnes každý z Vás, ktorý číta tento text, môže povedať – „Štát som ja…“, samozrejme s obmedzeniami, vyplývajúcimi zo zastupiteľskej demokracie. Konečne si uvedomte, že štát je tu pre vás.

P. S. Stále mi nikto nevysvetlil, prečo nie je možný nasledovný postup: Parlament zruší amnestie a o tomto následne rozhodne Ústavný súd SR.