Domov » Kategórie » Domáce » Komentár Jakuba Nedobu: Zakazovať hazard je hlúposť a populizmus

Komentár Jakuba Nedobu: Zakazovať hazard je hlúposť a populizmus

BRATISLAVA – Včerajšieho hlasovanie bratislavského metského zastupiteľstva, v ktorom tesne neprešiel zákaz hazardu, si na sociálnych sieťach vyžiadalo množstvo vášnivých reakcií. Diskusia pohltila aj občanov z iných kútov Slovenska, keďže rovnaká problematika sa v ostatných rokoch riešila vo viacerých mestách, niekde dokonca v prospech zákazu. Diskusia však začína mať podobu „nezištní ľudomilovia chrániaci rozpadnuté a ožobračené rodiny“ vs. „hazardná lobby“. Chýbal zatiaľ pohľad zástancu zotrvania hazardu z presvedčenia, teda bez nejakých zištných dôvodov. Pokúsim sa teda vysvetliť, prečo je zákaz hazardu nezmysel a populizmus.

Hazard rozbíja rodiny?

Je to večná debata, kam až siaha ľudská sloboda. Sloboda totiž prináša možnosť pokaziť si život podľa svojho uváženia. Zákaz hazardu je na úrovni zákazu alkoholu či cigariet. A rodiny nerozbíja ani hazard, alkohol či drogy, rodiny si ničia ľudia sami. Pritom hazard je pre mnohých zdrojom nevinnej zábavy (toto by mohli jeho odporcovia pripustiť) a je hlúpe ho zakazovať iba kvôli niekoľkým závislým hráčom. Určovať, že čo je pre človeka vhodné a čo nie, čo by mal robiť, čo by mal jesť (napr. špeciálne zdanenie hamburgerov) je už bohapustým sociálnym inžinierstvom. Človek je tvor slobodný a sloboda niečo stojí. Niekedy bohužiaľ.

Prečo práve hazard a prečo ho zakázať úplne?

Hoci táto téma bola na tanieri vyše roka, nejako rozumne a vecne sa o nej začalo diskutovať až uplynulý mesiac. Keď bolo neskoro. Až na včerajšom zasadnutí sa začalo uvažovať, že prečo zakazovať hazard ako taký, prečo ho len čiastočne neregulovať? Prečo nezakázať iba herne a kasína (oveľa lepšie kontrolované, s registrovanými hráčmi – herne sú prakticky anonymné) ponechať? Ak by sa normálnym spôsobom diskutovalo o danej problematike, tak by sa možno dospelo k rozumnej regulácii, napr. vyložene podvodných hazardných disciplín ako sú „výherné“ automaty. Ale prečo zakazovať ruletu? A tak sa hlasovalo buď o ponechní status quo, alebo o úplnom zákaze hazardu. Napadá mi taktiež otázka, prečo zo všetkých spoločenských neduhov má byť práve hazard tým, ktorý zakázať? Ak je niekto toho názoru, že herne rozbíjajú rodiny, ale krčmy a verejné domy (právne) toleruje…

Zákaz hazardu sa dá jednoducho obísť

Minulý rok som sa rozprával so známym z jedného okresného mesta na východe Slovenska, hovorme mu trebárs Rožňava, ktorý vlastní herňu. Povedal, že on by rád cez zastupiteľstvo hazard v meste zakázal. Má totiž za katastrálnym územím mesta (hneď za prečiarknutou tabuľou Rožňava) kúpené parcely, na ktorých by po zákaze herní v meste postavil veľké kasíno, kam by chodili všetci hráči z Rožňavy. Považoval som to najprv za bonmot, až kým som o podobnom zámere nepočul u nás v Senici. Taktiež v Starej Ľubovni a Sabinove už herne zakázali, avšak gamblerom poskytujú bezplatne prepravu herne z okolitých miest.

Je možné ignorovať takú veľkú petíciu?

Úplne nepochopiteľné bolo pre mňa ostrakizovanie poslancov, ktorí za návrh zákazu hazardu nehlasovali. Ako si len mohli dovoliť ignorovať petíciu, ktorú podpísalo takmer 140-tisíc ľudí? Je nutné asi pripomenúť, že stále máme na Slovensku zastupiteľskú demokraciu a nie priamu. Mestský poslanec je voleným zastupiteľom a má sa rozhodovať podľa svojho presvedčenia, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak by sa deväťdesiat percent občanov môjho mesta rozhodlo, že treba zakázať židovské obchody, tak ja ako mestský poslanec mám za to hlasovať? Počet ľudí, ktorý podporil petíciu, je úctyhodný, ale stále to je niečo len vyše štvrtina obyvateľov Bratislavy (nehovoriac o tom, že petíciu podpisovali aj ľudia, ktorí v hlavnom meste trvalý pobyt nemajú). Ak chcela Aliancia za rodinu, ako iniciátor petície urobiť zadosť priamej demokracii, mala sa pokúsiť o referendum. Nechcem si predstaviť, kto všetko sa môže v najbližšej dobe oháňať početne podpísanou petíciou a ako je len dobre, že nie je právne záväzná.

Boli poslanci kúpení?

Samotné hlasovanie bolo, samozrejme, sporné. Nedávno petíciu podporili všetci poslanci a včera si to sedemnásti rozmysleli. Mňa však ako odporcu potešil samotný výsledok hlasovania, a teda že zákaz neprešiel. Podozrenia a zlosť petičiarov nemôže byť argumentom v prospech návrhu (teda že sa tým vylučuje, že návrh bol úplnou hovadinou). Ak za tým naozaj bola korupcia, padni komu padni  – nech sa to náležite vyšetrí a dotyční nech sú potrestaní.

Čo by zákaz reálne priniesol?

Niektorí považujú argumentovanie číslami – teda o koľko peňazí z daní by mesto prišlo zákazom hazardu – za cynické. Taktiež aj argumentovanie stratou práce pre tamojších pracovníkov. Ale ťažko v dnešnej dobe zakázať hazard. V dobe online kasín. V dobe rýchlej dopravnej dostupnosti, keď môžete ísť gembliť do vedlajšieho mesta či dediny. V prípade Bratslavy dokonca do ďalšieho hlavného mesta v susednom Rakúsku. A hazard koniec-koncov zostane aj v predmetnom meste, len sa presunie do čiernej zóny. Bratislava už raz na aktivitu iniciatívnych petičiarov trpela. Mohlo vyrásť v tesnej blízkosti hlavného mesta moderné tzv. „superkasíno“, no strašilo sa zvýšením výskytu prostitúcie a drog. A tak možná obrovská vzpruha pre cestovný ruch v hlavnom meste nenastala.  Pre snahu zakazovať niečo, čo sa zakázať ani nedá. Viem to ja, vedia to petičiari a vedia to aj poslanci, ktorí sa včera hrali na ochrancov zbedačených ľudí. To sa nazýva populizmus.

Jakub Nedoba, Foto: pixabay.com

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli

Autor: Redakcia
Tagy