Domáce Komentáre a názory

Komentár Jakuba Nedobu: Hanbou Slovenska sú nielen fašisti, ale aj antifa

BRATISLAVA – Minulú sobotu sa konal v Bratislave antifašistický pochod. Konkrétne pod názvom Antifašistická mobilizácia 2017, čo by malo sľubovať, že pod jednou vlajkou sa stretnú ľudia rôznych názorov, ktorých spája odpor voči fašizmu a extrémizmu. Narozdiel od minulého roku však organizátori podujatia neudržali na uzde svoje krajne ľavicové postoje. Ohrozili tak prípadne ďalšie podobné podujatia, keď sa im už takmer s určitosťou nepodarí zmobilizovať také masy. A to len pre ich vlastnú spupnosť.

Autor tohto textu si účasť na tohoročnom pochode odpustil, resp. uprednostnil program so svojimi priateľmi mimo Bratislavy. Už minulý rok boli totiž indície, že pochod, resp. blokádu fašistického zhromaždenia organizuje krajná ľavica. Bolo krátko po parlamentných voľbách, verejnosť bola šokovaná účasťou ĽSNS v parlamente a tak nebolo priestoru riešiť, kto organizuje pochod. Jednoducho sa všetci spájame a demonštrujeme. Vtedy k tomu našťastie podobne pristúpil aj organizátor, združenie „Bratislava bez náckov“. Uchýlili sa maximálne k púšťaniu piesní z reproduktorov – išlo popevky, ktoré v Grécku nedávno používala strana Syriza (krajne ľavicová strana, ktorá prehĺbila hospodársky marazmus krajiny). Tieto piesne však na Slovensku nikto nepoznal a preto charakter pochodu zostal číro antifašistický.

Avšak minulú sobotu sa už organizátori na nič nehrali, utrhli sa z reťaze a prišli s veľkým ultraľavicovým coming-outom. Výhradne všetci rečníci kritizovali kapitalizmus, ktorého zlyhania vinili za vzostup Kotlebu. Odmysliac si, že takýto myšlienkový konštrukt je idiotský, počínanie organizátorov je mimoriadne neslušné. Pod zámienkou antifašistickej mobilizácie nalákali do ulíc aj pravicových liberálov či konzervatívcov a potom sa im vysmiali do očí. Je to niečo podobné, ako keby som ja čoby liberál nalákal na protificovskú demonštráciu aj konzervatívcov a potom začal splietať o pedofilných kňazoch a podobne (veď aj Fico má birmovku, no nie?).

Vyznávanie sa organizátorov z krajne ľavicových názorov pokračovalo aj v podobe transparentov so znením ako napr. „Vlastenectvo je… keď si trápny“. Pomýlenosť slovenskej antify teda nespočívala len v kritike kapitalizmu, ale aj vlastenectva ako takého. Neviem, či niekto s obmedzeným vnímaním sveta vôbec rozpozná rozdiel medzi vlastenectvom a nacionalizmom či dokonca xenofóbiou. Nebyť skutočného vlastenectva, Hitler, Mussolini či Tiso by nikdy neboli porazení. Táto mobilizácia teda neslúžila ako skutočný protest proti fašistom, ale bola dobrá akurát na urazenie drvivej väčšiny jej účastníkov. Keď sa v dave skandovali protikapitalistické heslá, mnohí si zakrývali tvár, aby nebolo pri niečom podobnom nasnímaní.

Za pravdu mi dala aj epizódka zažitá cestou vlakom nasledujúci deň. Prisadol si ku mne pár – žena a muž štyridsiatnik, evidentne člen ultras Slovana, odetý do hábov patričných nordických značiek. Sam sa pohoršoval nad demonštráciou z predošlého dňa, keď protivlastenecké heslá označil za debilné. A právom. Pochod krajnej ľavice len poskytol muníciu pre krajnú pravicu.

Ak mal byť tento pochod namierený proti Kotlebovcom, tak úsilie sa dlho míňalo účinku. Totiž, v minulých rokoch antifašistický pochod slúžil ako blokáda pochodu Kotlebovcov. Tento rok to bolo inak.  Na sociálnej sieti to pripomenul aj učiteľ dejepisu a známy „lovec konšpirátorov“ Juraj Smatana: „Protifašistická demonštrácia, ktorá tentokrát nemusí blokovať pochod náckov. Po dlhých rokoch nacisti neurobili svoj pochod Bratislavou na výročie 14. marca 1939. Nemyslím si, že je to znak toho, že by kapitulovali: je to len prejav rebrandingu, ktorý tam prebieha. Veď dnes už má Kotleba na facebookovej stránke vedľa dvojkríža súčasne aj prečiarknutý hákový kríž, a označuje svojich kritikov za “eurofašistov!“

Našťastie, nie všetci Kotlebovci vydržali držať vľúdnu tvár. V utorok 14. marca, v deň výročia vzniku Slovakštátu, sa v Bratislave pri Tisovom hrobe uskutočnila pieta, ktorej sa zúčastnili aj štyria poslanci ĽSNS na čele s hlavnou rečníčkou Natáliou Grausovou. Tá označila Tisa za „nášho prvého prezidenta po Svätoplukovi“. Síce sme pri tomto výročí 14. marca nemuseli blokovať pochod Kotlebovcov, oni nám aj tak decentnejším spôsobom pripomenuli ich pravú politickú DNA.

Minulá sobota ma však ubezpečila v tom, že klin sa nesmie klinom vybíjať. Na krajnú pravicu nesmie byť riešením krajná ľavica. Verím, že stále nás je veľa takých, ktorí netúžime po demokracii bez kapitalizmu, ale ani po kapitalizme bez demokracie.

Jakub Nedoba, Foto: archív autora

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli