BRATISLAVA – Presne pred rokom bola vymenovaná tretia Ficova vláda. Dostala mnoho marketingových prívlastkov, za všetky napr. „vláda historického kompromisu“ či „hrádza proti extrémizmu“. Avšak to, ako vláda vznikala, koho vlastne spojila, za akú cenu sa udržovala pri živote a akých ľudí naďalej drží v hre, je len obrazom súčasného politického absurdistanu.
Dnes sa už stalo mantrou novinárov a politických komentárov, že iná koalícia vzniknúť nemohla. Áno, vznik súčasného zloženia koalície bol tak zrejmý, že nikomu v médiách ani len na um neprišiel. Namiesto toho médiá skladali Sulíkovu vládu a napr. Aktuality.sk prorokovali, či by v nej Miroslav Beblavý radšej zobral ministerstvo financií alebo školstva, a Topky zas, či Andrej Danko by si trúfol na ministerstvo hospodárstva alebo obrany.
Vznik ďalšej Ficovej vlády sa považoval za málo pravdepodobný, skôr sa ako druhá najpravdepodobnejšia alternatíva spomínala úradnícka vláda do konca roka a potom predčasné voľby. Odpoveďou mediálneho mozgového trustu bolo, že náš čaká polročné predsedníctvo v Rade EÚ, a preto je lepšia „stabilita“ a nie úradnícka vláda.
Treba len podotknúť, že úradnícka vláda bola napr. v Maďarsku v rokoch 2009-2010, keď bola krajina v obrovskej finančnej kríze. Úradnicky premiér Bajnai bol pre rokovanie o podmienkach pôžičky od Medzinárodného menového fondu určite prijateľnejším partnerom ako vtedy skompromitovaný expremiér Gyurcsányi či nacionalistický šéf opozície Orbán. V roku 2009 dokonca v Českej republike padla Topolánkova vláda práve v čase, keď krajina predsedala Rade EÚ. Nasledujúca úradnícka vláda Jana Fishera to ustála, keď to bol rozhodne dôstojnejší partner na diskusiu so štruktúrami EÚ ako samotný Topolánek, ktorého vtedy sužoval škandál s jeho odfoteným prirodzením, ktoré sa podarilo bulváru zachytiť vo vile Silvia Berlusconiho. Túto fotku vtedy videlo 40 miliónov Európanov.
Koniec koncov, európske návštevy počas slovenského predsedníctva hostil premiér, ktorý býva u daňového podvodníka, čo celé leto sprevádzali aj na naše pomery rozsiahle a vytrvalé demonštrácie. Toľko asi k dôstojnosti a stabilite a či by úradnícka vláda ozaj nebola rozumnejšou alternatívou.
No vznik súčasnej koalície bol absurdný. Nedávno si k nej gratuloval sám Béla Bugár a hovoril o koalícii ako o zaslúženej, lebo vznikala ťažko. V skutočnosti žiadna iná vláda nebola vymenovaná tak rýchlo a tak skoro po voľbách ako táto. Dokonca ani druhá Ficova vláda, ktorá spočívala zo samotného Smeru! A táto vláda vznikla rýchlo napriek tomu, že sa v nej stretli nielen pravicové a ľavicové strany, ale dokonca maďarská a protimaďarská strana! Ešte aj pár dní po voľbách nepoužíval Andrej Danko iný výraz pre Most ako Híd. Robili tak v minulosti rovnakým pohŕdavým spôsobom aj Anna Belousovová a Ján Slota. Avšak po pár týždňoch už Béla Bugár na dobre známej fotke vysvetľoval v dôvernej blízkosti Andrejovi Dankovi parlamentné mechanizmy a vedenie schôdze. V najbližších mesiacoch sa z týchto dvoch stali najväčší koaliční priatelia. Absurdné?
Zmierenie dvoch odvekých rivalov by sa dalo ešte považovať za milé, veď stále je lepšie, než aby na seba útočili a zbytočne vyvolávali národnostné vášne. No ostatné strany vliezli so Smerom do chomúta až príliš rýchlo a najmä lacno. Pritom celý týždeň hrali pred médiami a voličmi šarádu, keď najmä pravicové strany odmietali ísť na povolebné rokovanie so Smerom a postupne chodili na vyjednávačky do Liberálneho domu. Že už všetko bolo dávno dohodnuté a Procházkova vykrúcačka ohľadom jeho rande s Kaliňákom na Úradu vlády hneď deň po voľbách sa stali už internetovým evergreenom.
Médiám by akosi ani nevadila ďalšia absurdita existencie súčasnej vlády, a to zánik Siete. Dá sa to považovať za slovenský matrix, keď Andrej Hrnčiar zobchoduje niekoľko poslaneckých hlasov, s ostatnými poslancami opustí Procházku a formálne zakotví v Moste. Médiám to vyhovuje, zo štvorkoalície sa stane trojkoalícia, bude to tak jednoduchšie. Postarané zostáva aj o odvrhnutého Procházku – Sieť formálne zostáva pri živote, aby boli zo štátneho príspevku za volebný výsledok splatené legendárne úvery strany, ktorým Procházka ručí. Navyše Kaliňák ho tlačí na miesto stáleho sudcu na Všeobecnom súde EÚ v Luxemburgu, s mesačným honorárom 20 tis. eur.
Kupovanie dvoch Mečiarovských poslancov sa stalo najväčšou kauzou druhej Dzurindovej vlády, na čo sa vo verejnej diskusii spomína dodnes. Avšak zo strany Borisa Kollára odišli traja poslanci, ktorí celkom záhadne ale úplne svorne hlasujú s Ficovou vládou. Dnes to pre média nie je kupovanie poslancov, ale súčasť hrádze proti extrémizmu.
V minulosti bola zaužívaná mantra, že ak by Smer nešiel v roku 2006 do koalície s HZDS a SNS, ale s pravicovými a demokratickými KDH a SMK, tak by jeho vládnutie vyzeralo úplne inak a ostatné strany by na Fica dohliadli. Dnes pravicové strany vo Ficovej vláde kryjú Kaliňáka, ktorý absolútne nepochopiteľne zostáva v pozícii ministra vnútra. Kryjú ministra Richtera, pod ktorého patronátom vznikol úchylný Čistý deň. Ba čo viac, Smer popri svojich koaličných partneroch vyzerá ako naozaj seriózna strana. SNS dodala za ministra školstva Plavčana, Most za ministra dopravy Érseka. Zrejme ani jednému by pol roka pred voľbami nenapadlo, na akých rezortoch skončia. Samozrejme, každému je jasné, že tam nie sú za odborníkov, ale vykonávateľov objednávky.
Vrcholom hrádze proti extrémizmu je pôsobenie celej SNS na čele s predsedom Dankom. Ten dokázal vo svojich verbálnych vystúpeniach tromfnúť slávne brepty prezidenta Gašparoviča. A to je čo povedať. Jeho prínos pre parlamentarizmus je ten, že ako predseda NR SR zakázal v rokovacej sále jesť horalky a používať transparenty či propagačné materiály strán. S trápnym povýšením za vojenského kapitána a následným bozkávaním výložiek pred kamerami zostal na smiech a s ním aj jeho funkcia. Takto nedôstojný predseda parlamentu si nevyslúži titul najväčšieho parlamentného tragéda len vďaka tomu, že spolu s ním v NR SR sedia predsedovia strán, z ktorých jeden pokladá Tisovi kvety na hrob a nechutne sa vysmieva hendikepovaným so 1488 eurami, či druhý predseda, ktorý na Facebooku naháňa lolitky.
Keď pred rokom vznikal Fico III., v Bratislave sa zorganizovali protesty proti vláde, ktorej zloženie si nikto neželal. Marketingový názov tomuto zoskupenie prischol ProFiBúDa. Novinári a intelektuáli vtedy tieto protesty vysmiali a označili ich za hysterické (a ako za jeden z dôvodov, prečo vláda so Sulíkom a Matovičom nemohla vzniknúť). Položme si s odstupom roka otázku, čo iné ako zrada na voličoch bol vznik takejto koalície. Hrádzou proti extrémizmu určite nie, ten je naďalej na vzostupe. Je však výročie, preto by sme mali oslavovať a pripiť si. Na ďalšie tri roky, priatelia!
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli