BRATISLAVA – Túžil po slobode, no osud mu prichystal krutý koniec. V utorok si v hraničnom pásme medzi bratislavskou Petržalkou a Rakúskom pamätnou tabuľou uctili mladého Nemca Hartmuta Tautza, ktorý pred tridsiatimi rokmi utekal pred socializmom a tesne pred vysnívanou rakúskou hranicou ho roztrhali psy.
Mladík, ktorý vo februári 1986 oslavoval iba osemnásť rokov, žil v Magdeburgu v NDR. Tautz sa odísť rozhodol z viacerých dôvodov. Zamiloval sa do hrania na klarinete, no kvôli faktu, že viacerí jeho príbuzní žili v Nemeckej spolkovej republike, ho neprijali ani ani do armádneho umeleckého súboru v rámci vojenského cvičenia počas maturitného ročníka. Taktiež sa musel vyrovnávať so stratou milovaného otca.
O úteku nevedela ani matka
O plánovanom úteku nevedela ani jeho matka. Povedal jej, že sa so svojou triedou chystá na výlet do Petrohradu, no namiesto toho sa vybral do Bratislavy. Niekoľko dní strávil na internáte Družba, aby sa následne pokúsil o prekročenie hranic.
Urobiť tak chcel v úseku sídliska Petržalka, ktorého okrajové obytné domy delilo od rakúskeho územia len niekoľko stoviek metrov. Na prechod do Rakúska sa mu ako najvhodnejšie javilo miesto pri benzínovej pumpe pri nadjazde nad dnes Panónskou cestou.
Za Deň D si Hartmut zvolil 8. august. Vo večerných hodinách sa po prechádze popri spomenutej benzinke vybral smerom k hraniciam. Cez ploty vedúce k slobode sa pokúsil prestrihať kliešťami, no spustil signalizáciu, čo znamenalo vyslanie hliadky spolu s dvomi psami.
Služobné psy Roby a Ryšo Tautza zastavili 22 metrov pred rakúskou hranicou. Keď ho približne o pol jedenástej našli vojaci Ivan Hirner a Oldřich Kovář, bol v zúboženom stave.
„Tento muž mal viacero zranení – pohryzenie od psov. Mal stiahnutú kožu s vlasmi na zátylku, mal zranenia i v tvárovej časti hlavy – na spánku, z čoho mu tiekla krv, ďalej mal zranenie v stehennej časti nohy, ale nepamätám si ktorej,“ opísal neskôr situáciu podľa Ústavu pre štúdiu totalitných režimov Kovář.
Tautz zomrel na druhý deň o 01:15 vo Vojenskej nemocnici v Bratislave. Ako sa však vyjadrili súdny znalec a vedúci Ústavu súdneho lekárstva, zomrieť nemusel. Na chirurgiu ho totiž priviezli až desať minút pred polnocou a dovtedy sa mu nedostalo potrebného ošetrenia. Zranenia pritom neboli nezlučiteľné so životom.
Zodpovední by mali byť súdení
Výkonná riaditeľka Platformy európskej pamäti a svedomia Neela Winkelmannová počas odhaľovania pamätníka zároveň prečítala menný zoznam 21 osôb, ktoré sú zodpovedné za smrť Hartmuta Tautza.
Ide o vysokopostavených komunistických funkcionárov, ale aj funkcionárov armády a polície až po zákrok vykonávajúcich psovodov. Mnohí z nich podľa nej stále žijú. „Zodpovední majú byť postavení pred súd,“ zdôraznila.
Zdroj: ph, SITA, ustrcr.cz, ÚPN, Foto: Archiv ÚPN Bratislava, SITA