máj 2015 | Stránka 2 | Regióny.zoznam.sk

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Haščák: Lipšic je klamár, ktorý klame o mne rád a účelovo

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Daniel Lipšic je podľa podnikateľa Jaroslava Haščáka klamár. „Klamár, ktorý obzvlášť o mne klame rád, vypočítavo a na efekt,“ vyhlásil Haščák, ktorý tým reaguje na slová Lipšica z rokovania brannobezpečnostného parlamentného výboru, kde povedal, že „podnikateľ Jaroslav Haščák verejne rozpráva, že sa vyšetrovania (kauzy Gorila – poznámka SITA) neobáva, lebo má vopred informácie, aké úkony budú urobené.“ Haščák tvrdí, že toto Lipšicovo tvrdenie je nepravdivé. „Nikdy som sa týmto a ani iným podobným spôsobom k vyšetrovaniu kauzy nevyjadroval a nemám dôvod sa takto vyjadrovať,“ uvádza v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA zaslal Gabriel Tóth z Penta Investments, s. r. o.

Haščák upozorňuje, že Lipšic toto tvrdenie neuvádza ako niečo, čo kdesi počul, ale ako fakt. „Ani nespresnil, kde som ho mal konkrétne predniesť,“ konštatuje Haščák. V Lipšicovom výroku je podľa neho pravdivé iba to, že je podnikateľ a že sa vyšetrovania Gorily naozaj nebojí. „Aj preto s vyšetrovacím tímom spolupracujem, keďže ako svedok som sa žiadnemu výsluchu nevyhýbal a tímu som aj v podobe dokumentácie sprístupnil všetky informácie, o ktoré prejavili záujem. Tvrdenia Lipšica preto vnímam ako snahu vyvíjať na procesné orgány politický nátlak. A aj to nie v záujme „riešenia“ Gorily, ktorá mu je ukradnutá, ale len v zúfalej snahe za každú cenu upútať pozornosť verejnosti,“ vyhlásil Haščák.

Lipšic o Haščákovi hovoril 12. mája. Upozornil, že Jaroslav Haščák vraj rozpráva, že sa neobáva Gorily, lebo má informácie o priebehu vyšetrovania. Povedal to na rokovaní výboru, ktorý sa mal zaoberať vyšetrovaním kauzy Gorila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru však vtedy neprišiel. Iniciátorom rokovania bola opozícia na čele práve s Danielom Lipšicom, ktorá chcela počuť, ako pokračuje vyšetrovanie kauzy Gorila. Kováčik sa ospravedlnil z rokovania listom.

Smer potvrdí nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanci za Smer-SD na júnovej schôdzi parlamentu prelomia veto prezidenta k novele zákona o sociálnom poistení a minimálny dôchodok schvália v pôvodnej podobe. Na piatkovej tlačovej besede to uviedol premiér Robert Fico. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme. “Ak by sme garantovali v druhom pilieri rovnakú výšku minimálneho dôchodku, ako tak robíme v Sociálnej poisťovni, tak preberá štát na seba riziká, ktoré musí prebrať dôchodková správcovská spoločnosť,” povedal predseda vlády. Prioritou vlády podľa neho je, aby novela zákona upravujúca minimálny dôchodok sa začala v praxi uplatňovať od 1. júla tohto roka.

Ak by pri rovnakom minimálnom dôchodku aj pre sporiteľov podľa predsedu vlády penzijná spoločnosť zle hospodárila, tak rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a tým, čo “zarobí” dôchodková spoločnosť, by platil štát. “A to prečo, a to sme kde? Prečo by mal štát platiť za dôchodkové správcovské spoločnosti a za ich zlé hospodárenie,” zdôraznil Fico. Ten, kto je v druhom pilieri, podľa Fica nemôže mať taký istý minimálny dôchodok ako ten, kto prispieva svojimi odvodmi len do Sociálnej poisťovne. Prezident podľa premiéra pri vetovaní zákona nepriniesol žiadne nové argumenty. “Vo svojom vrátenom návrhu používa len tie argumenty, ktoré použila aj opozícia, keď kritizovala tento zákon,” tvrdí.

Na tom, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok, nevidí premiér nič diskriminačné. “Druhý pilier je dnes otvorený, každý má právo doňho vstúpiť alebo vystúpiť, je tam prvok dobrovoľnosti,” upozornil. Kto sa podľa neho rozhodne byť v druhom penzijnom pilieri, ten znáša určitú mieru rizika. Ľudia s nárokom na minimálny dôchodok podľa Fica v druhom pilieri nemajú čo robiť. “Verím, že absolútna väčšina z týchto ľudí do 15. júna využije svoju príležitosť a z druhého piliera vystúpi,” dodal premiér.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri majú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Porošenko podpísal zákon umožňujúci prerušiť splácanie dlhu

KYJEV 29. mája (SITA, Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý Ukrajine umožňuje pozastaviť stanovené splátky zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Informovalo o tom tlačové oddelenie prezidenta. Zákon bude účinný od okamihu svojho zverejnenia a v platnosti ostane do 1. júla budúceho roku. Parlament zákon schválil 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory Ukrajiny s veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. USD. Ukrajina musí dosiahnuť medzi rokmi 2015 a 2018 úspory v hodnote 15,3 mld. USD. Požaduje to Medzinárodný menový fond (MMF).

Výbor veriteľov Ukrajiny má námietky voči výzvam Kyjeva na odpísanie dlhov, hoci hovorí, že chce dohodu o reštrukturalizácii, ktorá povedie k hospodárskemu zotaveniu. Výbor reprezentuje veriteľov, ktorých podiel na zahraničnom dlhu Ukrajiny predstavuje približne 9 mld. USD.

Ukrajinské ministerstvo financií tento týždeň vyjadrilo presvedčenie, že Kyjev dosiahne dohodu o reštrukturalizácii s veriteľmi. Ukrajine sa tak otvorí cesta k ďalšej pomoci od MMF. Ukrajinský rezort financií však naznačil, že bude naďalej trvať na odpísaní dlhov.

(1 EUR = 1,0896 USD)

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.

Kaníkova platforma sa volá Demokratická skupina: Podpora rastie, pridávajú sa ďalší

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Platforma, ktorú zakladá v SDKÚ-DS poslanec NR SR Ľudovít Kaník, bude niesť názov Demokratická skupina. Ide o pracovný názov. Ako povedal dnes novinárom Kaník, ide o názorovú platformu a oddnes bude on vystupovať ako jej reprezentant. Platforma vzniká ako neformálna skupina. Podľa neho sa k platforme prihlásilo 50 miestnych združení z celého Slovenska a tiež europoslanec Eduard Kukan. „Podpora rastie. Pridávajú sa ďalší jednotlivci a združenia,“ konštatoval. Podľa neho označenie Demokratická skupina vystihuje jeden z pilierov, na ktorých stáli hodnoty Demokratickej strany, ktorá spoluvytvorila súčasnú stranu SDKÚ-DS.

Kaník oznámil založenie názorovej platformy 21. mája. Platforma sa chce dištancovať od konania predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý sa podľa Kaníka prepožičal návrhom Smeru v súvislosti s novozvoleným predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karolom Mitríkom. Kaník bol donedávna členom prezídia strany a predsedom jej rozpočtového výboru, pre nesúhlas s nomináciou Karola Mitríka na predsedu NKÚ sa však straníckych funkcií vzdal. Kaník má záujem zúčastniť sa na primárnych voľbách na lídra kandidátky SDKÚ-DS do parlamentných volieb.

Ľudovít Kaník ako reprezentant platformy predkladá do parlamentu viacero noviel zákonov. Ide o tie, s ktorými v tomto volebnom období už viackrát nepochodil. Napríklad navrhuje zmeny v priestupkovom zákone. Podľa neho totiž poberatelia sociálnych dávok majú imunitu. „Poberateľ je prakticky beztrestný, ak spácha priestupok, nemá z čoho zaplatiť pokutu. Úrady mu ju ani radšej neuložia. Ak nie je možné zaplatiť pokutu navrhujem, aby si ten, kto spácha priestupok, musel trest odpracovať verejnou prácou v prospech obce,“ povedal Kaník. Zároveň upozornil, že na páchanie trestnej činnosti sa zneužívajú maloletí. Preto tiež navrhuje, aby zodpovednosť za páchanie priestupkov maloletými bola prenesená na rodičov.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Poľsko nesúhlasí s britským plánom obmedziť imigráciu z EÚ

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Poľsko neustúpi Británii v rokovaniach o zmene niektorých zmlúv o EÚ a bude naďalej chrániť záujmy svojich občanov žijúcich v Británii. V deň návštevy britského premiéra Davida Camerona vo Varšave to v piatok pre verejnoprávnu televíziu TVP1 povedal poľský minister zahraničia Grzegorz Schetyna. Cameron pricestoval do Poľska, aby tam získal podporu pre jeho plány reformovať EÚ v oblastiach, ako je imigrácia, na čo chce do konca roka 2017 uskutočniť referendum o pokračovaní členstva alebo vystúpení Británie z EÚ. “Chceme, aby Británia zostala v EÚ. Záujmy Poliakov, našich občanov žijúcich v Británii, sú však dôležité,” povedal Schetyna v reakcii na plány britskej vlády obmedziť sociálne výhody pre imigrantov z EÚ, a tým zároveň obmedziť imigráciu z bloku, čo únia považuje za porušenie základných princípov o voľnom pohybe pracovných síl.

“Chápeme britský postoj, no existujú isté základy, na ktorých stojí spoločná Európa. Bude to ostrá konverzácia, no poľská strana neustúpi,” vyhlásil šéf poľskej diplomacie. Podobne sa vyjadril aj poľský minister pre európske záležitosti Rafal Trzaskowski. Zavádzanie diskriminačných opatrení je podľa neho pre Poľsko “červenou čiarou”. “Ak by každý prišiel so zoznamom zmien európskej politiky, znamenal by to koniec EÚ,” vyhlásil.

Cameron sa v piatok stretol s poľskou premiérkou Ewou Kopaczovou, obsah ich rozhovoru však nezverejnili. Teraz smeruje do Nemecka, kde bude o britských plánoch rokovať aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva Británie v únii, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

KDH navrhuje zmeniť tlačový zákon: Fico si nemôže robiť, čo chce!

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Pavol Abrhan (KDH) chce zabrániť, aby orgány verejnej moci mohli odopierať poskytovanie informácií. Preto do parlamentu predkladá novelu tlačového zákona. Podaním reaguje na fakt, že premiér Robert Fico, úrad vlády a niektoré ministerstvá odmietajú odpovedať na otázky niektorých denníkov. „V poslednom čase sme svedkami hrubého zneužívania sily nielen proti opozícii, ale aj proti médiám, teda aj ich čitateľom. Fico odmieta odpovedať niektorým denníkom na otázky. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale opozícia je na to, aby zastupovala voličov. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale médiá sú tu na to, aby informovali divákov, poslucháčov, čitateľov o tom, čo sa na Slovensku deje. Ani Fico si nemôže robiť čo chce. Hrubé a arogantné správanie je jeho vizitka, ale upierať informácie občanom si premiér nemôže dovoliť,“ vyhlásil Abrhan.

Ak by parlament návrh Abrhana prijal, Fico a vláda nebudú môcť selektovať novinárov na jemu pohodlných a nepohodlných. „Strana Smer nastúpila cestu HZDS, Fico sa viac a viac podobá Vladimírovi Mečiarovi, keď odopiera dávať informácie čitateľom,“ povedal Abrhan.

Parlamentný výbor pre kultúru a médiá dvakrát odmietol rokovať o rovnosti prístupu k médiám a neinformovaní niektorých médií členmi vlády. O rokovanie požiadali opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru. Vládny Smer podobne ako minulý týždeň neschválil program zasadnutia výboru. Opozícia navrhovala prijať uznesenie, ktorým by mediálny výbor požiadal ministra kultúry Mareka Maďariča „o neodkladné vykonanie nápravy, týkajúce sa porušenia tlačového zákona, a to poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre vrátane Denníka N informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti“. Keďže rokovanie výboru sa stoplo hneď na začiatku, o uznesení sa nehlasovalo.

Slovenská vláda pred časom rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Slovensko chce bezpečnostnú stratégiu EÚ do konca roka 2016

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Stále zastúpenie Slovenska pri Európskej únii v Bruseli bude presadzovať prijatie novej Európskej zahranično-politickej, respektíve bezpečnostnej stratégie najneskôr do konca roku 2016. Na európsku bezpečnostnú stratégiu potom nadviaže Slovensko vlastnou bezpečnostnou stratégiou. Ako agentúre SITA potvrdil riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko, tú rezort predloží aj na verejnú diskusiu. Ako vyplýva z materiálu Zameranie činnosti Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ zverejnenom na portáli právnych predpisov, Slovensko bude tiež presadzovať Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, nie však vo forme budovania európskej armády. Stále zastúpenie takisto bude presadzovať posilnenie bezpečnosti a stability hlavne v susedstve Európy, rozvoj partnerstiev Európskej únie s dôrazom na spoluprácu napríklad s NATO či OSN, ako aj spoluprácu s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a Južného susedstva. Slovensko bude tiež podporovať koncepčný rozvoj civilných a vojenských kapacít krízového manažmentu, ako aj pôsobenie civilných misií a vojenských operácií EÚ. Koncepciu Stáleho zastúpenia predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Ako sa uvádza v dokumente, Slovensko sa už teraz zúčastňuje na misiách EÚ v regióne západného Balkánu, v Bosne a Hercegovine, na moldavsko-ukrajinskej hranici, ale svojimi civilnými a vojenskými expertmi prispieva aj do misií EÚ na palestínskych územiach a v Afganistane. Je zapojené aj do Bojovej skupiny EÚ tvorenej krajinami V4, ktorá bude v pohotovosti prvý polrok 2016.

“V ostatnom období sme svedkami zhoršenia bezpečnostnej situácie v bezprostrednom okolí EÚ,” pripomína dokument. Z pohľadu Slovenska je kritické najmä porušenie územnej celistvosti susednej Ukrajiny, nestabilita a napätie na východe Ukrajiny, ktorej dôsledkom je aj zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom premietnuté do vzájomného zavedenia ekonomických sankcií. Podľa materiálu Slovensko znepokojuje aj situácia južne od európskych hraníc a na Blízkom východe.

Fico chce zrovnoprávniť štátne a župné nemocnice

DOLNÝ KUBÍN 28. mája (SITA) – Premiér Robert Fico hovorí o potrebe zrovnoprávniť štátne, župné i mestské nemocnice a zaviesť spoločný verejný zdravotnícky sektor. Z ohláseného druhého sociálneho balíčka chce však vláda modernizovať zatiaľ len kontaktné priestory štátnych nemocníc. “Našli sme určité zdroje a povedali sme, že chceme trochu zlepšiť priestory, ktoré sa dostávajú do prvého kontaktu s pacientom, hovoríme o čakacích priestoroch, o prvých ambulanciách, o sociálnych zariadeniach. Zatiaľ sa bavíme iba o nemocniciach, ktoré sú v takzvanej štátnej sieti poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Ale príde doba, že budeme musieť hovoriť o verejnom zdravotníctve a dať na jednu úroveň tak nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky (VÚC), ako aj niektoré mestské nemocnice a aj nemocnice, ktoré patria pod štát. Pretože to je všetko jeden verejný okruh. Takže je to len otázka času, kedy budeme hovoriť o spoločnom verejnom zdravotníckom sektore,“ povedal Robert Fico počas štvrtkovej návštevy Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne, ktorú spravuje Žilinský samosprávny kraj.

Predseda vlády tiež povedal, že bude potrebné zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, ktorý by mal znížiť súčasné veľké rozdiely v platovom ohodnotení sestier v župných a štátnych nemocniciach. “Táto nemocnica je zaujímavá mamocentrom, kde sa robia zákroky, ktoré sa robia už iba v dvoch nemocniciach na Slovensku, a to v Banskej Bystrici a Bratislave, čím určite získava nemocnica vysoký kredit. Je to nemocnica, kde nie je nejaká veľká fluktuácia, ale je to nemocnica, kde napríklad vnímame rozdiely, pokiaľ ide o ocenenie zdravotných sestier a zdravotných sestier, ktoré sú vyslovene v štátnom sektore. Budeme musieť zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, hovorím o zdravotných sestrách, ktoré pracujú vo verejnom sektore, v nemocniciach štátneho charakteru, fakultných nemocniciach a nemocniciach, ktoré spadajú priamo pod kompetenciu VÚC,“ povedal Fico.

Potrebu vyrovnať platové rozdiely sestier pracujúcich v župných a štátnych nemocniciach priznal aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. “Našou snahou je naše nemocnice ďalej rozvíjať a veľkou výzvou je oceňovanie sestier. Čo sa týka navyšovania platov pre lekárov, tie sme navýšili rovnakým spôsobom ako v ostatných nemocniciach, avšak u zdravotných sestier to ešte stále nie je dotiahnuté,” povedal Blanár.

Podľa Fica je dolnokubínska nemocnica v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dôkazom toho, že môžu existovať rôzne formy spravovania nemocníc. “Aj tento model spravovania nemocníc sa ukazuje ako absolútne životaschopný. Môže byť nemocnica prenajatá, môže to byť nemocnica súkromná, mestská, štátna. Ale ako vidíme, môže fungovať aj nemocnica župná. Žilinský samosprávny kraj spoločne s Trenčianskym sú jediné kraje, ktoré doteraz neurobili žiadne kroky smerom k prenájmu nemocníc a rozhodli sa, že vyvinú všetko úsilie, aby tieto nemocnice fungovali primerane, tak ako sa na nemocnice sluší a patrí,“ povedal predseda vlády.

Žilinský župan Juraj Blanár je presvedčený, že mnohé deformácie zdravotníctva z minulosti, ktoré dosť významne diskriminovali postavenie župných nemocníc, sa postupne podarí odstrániť. “Kompetenciu, ktorú máme ako Žilinský samosprávny kraj v zdravotníctve, vnímame ako jednu z tých najdôležitejších. Pretože je to služba, ktorá má mať verejný charakter,” dodal Blanár.

Odchod Grécka by podľa Moody’s zmenil eurozónu

LISABON, WASHINGTON 28. mája (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny by nespôsobil návrat do situácie z roku 2012, ale existujú riziká šírenia problémov. Zároveň by to zmenilo povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Uviedla to vo štvrtok viceprezidentka medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Kathrin Mühlbronnerová. “Nemyslíme si, že odchod Grécka by bol bez následkov,” povedala Mühlbronnerová v rozhovore pre Reuters. “Odchod Grécka by zmenil tvár a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá a ukázalo by sa, že taká nie je,” konštatovala. Dodala, že Portugalsku by hrozilo, že sa do krajiny rozšíria problémy.

Hovorca Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok uviedol, že Grécko nepožiadalo o posunutie svojich splátok fondu na záver júna. Podľa pravidiel MMF každá krajina, ktorá má v jednom mesiaci fondu uhradiť niekoľko splátok dlhu, sa môže rozhodnúť, že ich spojí a uhradí všetko v závere mesiaca. Atény majú v júni fondu uhradiť zhruba 1,6 mld. eur, pričom prvých 300 mil. eur je splatných 5. júna.

Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Mohlo by to znamenať, že krajina dostane ďalšie pôžičky v sume 7,2 mld. eur s cieľom odvrátiť bankrot. Veritelia Grécka, čiže eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah. “Samozrejme rokovania s Gréckom pokračujú, ale stále treba urobiť veľa práce,” povedal novinárom hovorca MMF Bill Murray.

Parlament po dvoch dňoch ukončil rokovanie o predaji Slovenských elektrární

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci Národnej rady SR (NR SR) ukončili po takmer dvoch dňoch rokovanie o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Ako sa dalo očakávať, väčšina opozičných poslancov v rozprave ako aj počas faktických poznámok predaj Slovenských elektrární obhajovala a všetky podozrenia vládnej strany odmietli. Naopak, poslanci Smeru-SD sú presvedčení, že vďaka privatizácii Slovenských elektrární prišlo Slovensko o niekoľko stoviek miliónov eur. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico. Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Nezaradený poslanec Mikuláš Dzurinda, počas ktorého vládnutia sa predaj elektrární uskutočnil, vyjadrenia súčasného premiéra týkajúce sa predaja slovenského dominantného výrobcu elektriny považuje za špinavosti a megalož. “Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda. Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ ako druhý záujemca sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády

ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Opýtal sa premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Kiska podpísal zákon o knižniciach a o strelných zbraniach

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal niekoľko zákonov, ktorými sa menia alebo dopĺňajú jednotlivé zákony. Ako informoval Tlačový odbor Kancelárie prezidenta SR, jedným z podpísaných zákonov je zákon o knižniciach, ktorým sa novelizuje zároveň aj zákon o múzeách, galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Zákon definuje základnú knihovnícku terminológiu, podmienky zakladania knižníc, úlohy jednotlivých typov knižníc a viaceré odborné činnosti knižníc, ako sú napríklad princípy a spôsob dopĺňania a budovania knižničného fondu, poskytovanie medziknižničnej výpožičnej služby či medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. V samostatnom paragrafe o Slovenskej národnej knižnici sa hovorí o jej poslaní a hlavných úlohách. Zákon tiež spresňuje postupy pri vyhlasovaní dokumentu alebo súboru dokumentov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond, tiež práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu.

Prezident podpísal aj zákon o vojenských obvodoch. Zmena tohto zákona sa vzťahuje i na zákon o organizácii miestnej štátnej správy, a teda aj možnosť predaja ciest a komunikácií na území bývalého vojenského obvodu Javorina. Ďalším zákonom, ktorý prezident Kiska podpísal, je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý by mal pomôcť znížiť riziko priemyselných havárií.

Prezident podpísal aj zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorým sa mení zákon o správnych poplatkoch. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bolo zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. Zákon zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní.

Aj zákon o príspevku športovým reprezentantom prezident Kiska podpísal. Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier ako aj majstrovstiev sveta a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Kiska podpísal aj zákon o registri adries. Podľa nového zákona má štát vytvoriť nový register, v ktorom budú informácie o všetkých adresách aj s presným vyznačením vchodov do budov. Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie základných registrov pre údaje, s ktorými pracujú orgány verejnej moci. Tieto registre majú údaje sprístupňovať pre spomínané orgány a za určitých podmienok aj pre fyzické a právnické osoby. Register adries je jedným zo základných registrov. Nebudú sa v ňom spomínať osoby, ktoré na adresách bývajú alebo majú k budovám práva.

Prezident podpísal aj zákon o matrikách. Matrika bude mať postupne elektronickú podobu, elektronická matrika je súčasťou Operačného programu informatizácie verejnej správy. Zriadenie tohto portálu umožní vykonávať úkony v matrike na základe elektronickej komunikácie medzi orgánmi verejnej moci, ale najmä medzi matrikou a žiadateľmi pri vkladaní údajov alebo pri zapisovaní údajov do matriky ako aj pri vydávaní výpisov z matriky a rôznych potvrdení. Od prijatia zákona bude môcť fyzická osoba po splnení predpísaných úkonov žiadať o výpisy z matričných kníh na ktorejkoľvek matrike, ktorá bude súčasťou operačného programu. Zákon má tiež vyriešiť problémy z praxe, napríklad zápisy súvisiace s dieťaťom uloženým v hniezde záchrany či predkladanie dokladov cudzincami pred uzatvorením manželstva.

Grécka vláda tvrdí, že s veriteľmi začína spisovať dohodu

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 28. mája (SITA/Reuters) – Grécko začína s tvorbou návrhu dohody s veriteľmi. V stredu to uviedol grécky vládny predstaviteľ. Podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis to však odmietol. V stredu sa v Bruseli začalo nové kolo rokovaní Grécka s veriteľmi. Grécky vládny predstaviteľ povedal, že rokujúce strany počas týchto rozhovorov zostavia návrh dohody na technickej úrovni, ktorá neobsahuje škrty v mzdách a dôchodkoch a počíta s nižším prebytkom primárneho rozpočtu. Dombrovskis však vyhlásil, že rokujúce strany ešte majú pred sebou určitú cestu, kým vypracujú dohodu. “Pracujeme veľmi intenzívne na dosiahnutí dohody na úrovni pracovných skupín. Ešte tam nie sme,“ povedal. Iný predstaviteľ eurozóny správy o dohode označil za “nonsens“, ďalší vyhlásil, že “si želá, aby to bola pravda“.

Tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Euclid Tsakalótos pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že Grécko s veriteľmi hovorí nielen o podmienkach dokončenia súčasného programu pomoci, ale aj o podmienkach dodatočnej pomoci. “Skoro samé od seba sa skombinovali dva procesy rokovania,“ povedal Tsakalotos s tým, že konečné rozhodnutie o ďalšej pomoci a o ekonomickej budúcnosti krajiny bude do dvoch týždňov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je prekvapený optimizmom gréckych vládnych predstaviteľov. Vyhlásil to v stredu pre nemeckú televíznu stanicu ARD. V rokovaniach Grécka s veriteľmi podľa neho veľký pokrok nenastal. “Počúvame všetky tie pozitívne správy prichádzajúce z Grécka, to je pekné. V podstate sa však rokovania troch inštitúcií s gréckou vládou nedostali ďaleko,“ povedal Schäuble. “Preto som prekvapený tým, čo sa v Aténach celý čas hovorí, menovite tým, že sme blízko k dohode,“ povedal Schäuble.

Francúzsky minister zahraničia chce oživiť blízkovýchodný proces

PARÍŽ 28. mája (SITA/Reuters) – Francúzsky minister zahraničia plánuje v júni odcestovať na Palestínske územia, do Izraela a Egypta s cieľom obnoviť blízkovýchodný mierový proces. Chce tiež presvedčiť obe strany, aby prijali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktorá by určila charakter rokovania. “Podporujeme dvojštátne riešenie. Je zjavné, že musíme ochrániť izraelskú bezpečnosť. Neexistuje však mier a bezpečnosť bez spravodlivosti pre Palestínčanov,” povedal francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius pre rozhlasovú stanicu France Inter. Francúzsko nedávno odovzdalo písomný dokument krajinám Arabskej ligy ako podklad pre rezolúciu BR OSN, ktorá by určila časový rámec a charakter nových mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

“Pôjdem do Egypta, Izraela a na Palestínske územia na rokovania s ich lídrami,” povedal Fabius. “Želáme si obnovenie rokovaní medzi oboma stranami v medzinárodnom rámci,” dodal. Rokovania by sa mali uskutočniť pred konečným kolom rokovaní hlavných svetových mocností s Iránom o jeho jadrovom programe.

Ficove obvinenia týkajúce sa elektrární sú podľa Dzurindu špinavosti

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.

“Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.

Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. “Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. “Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. “Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.